Zamkovského chata

História

1943

Založenie chaty

  • V ústí Malej Studenej doliny, pod Lomnickým hrebeňom, vo výške 1475 m n. m., vyrástla v roku 1943 drevená chata. Postavil ju Štefan Zamkovský s manželkou Ľudmilou. Bol vyučený fotograf a pochádzal z Levoče. 
  • V Tatrách si však našiel prácu nosiča na Téryho a Zbojníckej chate. V rokoch 1929 až 1938 nadobudol povesť najlepšieho slovenského horolezca. Získal oprávnenie horského vodcu, horského záchranára a zložil lyžiarske cvičiteľské skúšky. Vďaka pracovitosti a schopnostiam, ktoré preukázal ako horský nosič, ho prijal Klub československých turistov v roku 1936 za chatára na Téryho chatu. Tam ostal do roku 1942, kedy si zaumienil vybudovať vlastnú chatu v ústí Malej Studenej doliny. Chata bola celodrevená, postanená podľa projektu architekta Ladislava Foltýna, systémom dnes známym ako two by four. Takto sa vtedy stavalo len v Kanade a Škandinávii. Bol to dvojpodlažný objekt. Prízemie tvorila jedáleň, kuchyňa a byt chatára. Hosťovské izby boli na poschodí. Vďaka svojej priaznivej polohe a príjemnej atmosfére rýchlo získala neformálne meno “Zamkovského chata”- podľa svojho staviteľa.
1948

Znárodnenie chaty

  • Počas druhej svetovej vojny sa na chate často zdržiavali politickí utečenci z obidvoch strán Tatier a našli tu úkryt manželky a deti partizánov z tatranských osád. Radosť Zamkovských z vlastnej chaty netrvala dlho. 
  • V roku 1948 bola chata znárodnená a manželia spolu s dcérou ju museli opustiť. Chata bola premenovaná na Chatu kpt. Nálepku, aby nič nepripomínalo jej staviteľa a pôvodného majiteľa. Štefan Zamkovský bol komunistickým režimom označený za “kapitalistu” a úradne vykázaný z Vysokých Tatier. S rodinou sa usadil pri Banskej Štiavnici. Odlúčenie od Tatier ho veľmi zasiahlo a jeho zdravotný stav sa zhoršoval, bol čoraz tichší a uzavretejší. Zomrel v roku 1961 vo veku 54 rokov.
1991

Návrat chaty dedičom

    • Po páde komunizmu bola chata v rámci reštitúcie vrátená rodine Štefana Zamkovského v roku 1993. Štefan Zamkovský je považovaný za významnú osobnosť slovenského horolezectva – nielen pre svoju horolezeckú kariéru ale aj pre oddanosť horám a ľuďom, ktorým pomáhal v ťažkých časoch. Jeho život a zásluhy pre Vysoké Tatry pripomínajú dobové fotografie, spomienky a vlastné drevené lyže vystavené v interiéry chaty.
    2002

    Súčasnosť

      • Od roku 1996 pôsobila na Zamkovského chate vo funkcii chatára Ing. Jana Kalinčíková. V roku 2003 sa stala jej majiteľom rodina Kalinčíková. V priebehu rokov 2015-2025 prešla kompletnou rekonštrukciou malá vodná elektráreň pri Zamkovského chate, čistiareň odpadových vôd, ako aj samotná chata. Dnes je chata unikátnym príkladom udržateľnej vysokohorskej prevádzky v Národnom parku. Tvorí stopercentný nezávislý ostrovný systém. Jej srdce je napojené na vodnú turbínu, ktorá poháňa čistiareň odpadových vôd. Spolieha sa na obnoviteľné zdroje a moderné záložné systémy.

      Prehľad chatárov na Zamkovského chate:

      1942 až 1952: Š. Zamkovský

      1952 až 1961: K. Dunajovič

      1962 až 1967: A. Körtvelyessy

      1968: I. Filčík

      1968 až 1970: J. Tarek

      1970 až 1973 :V. Bašista

      1973 až 1981: L. Petrík

      1981 až 1982: P. Siska

      1982 až 1996: L. Kulanga

      od mája 1996: J. Kalinčíková