Zamkovského chata

História

1943

Založenie chaty

  • V ústí Malej Studenej doliny, pod Lomnickým hrebeňom, vo výške 1475 m n. m., vyrástla v roku 1943 drevená chata. Postavil ju Štefan Zamkovský (1907 – 1961), pôvodom z Levoče, ako vlastný súkromný podnik. Bol vyučený fotograf. V Tatrách si však našiel prácu nosiča na Téryho a Zbojníckej chate. V rokoch 1929 až 1938 nadobudol povesť najlepšieho slovenského horolezca. Získal oprávnenie horského vodcu a zložil lyžiarske cvičiteľské skúšky. Vďaka pracovitosti a schopnostiam, ktoré preukázal ako horský nosič, ho prijal Klub československých turistov v roku 1936 za spoluchatára (s Jánom Kociánom) na Téryho chatu. Tam ostal do roku 1942, kedy si zaumienil vybudovať chatu v ústí Malej Studenej doliny. Bol to dvojpodlažný objekt. Prízemie tvorila jedáleň, kuchyňa a byt chatára. Hosťovské izby boli na poschodí. Chatu spravoval jej majiteľ, Štefan Zamkovský s manželkou Ľudmilou. Chata nemala oficiálny názov, ale z atmosféry, ktorú manželia vytvárali svojou srdečnosťou a z povesti Štefana Zamkovského, špičkového tatranského horolezca, vynikajúceho horského vodcu a obetavého záchrancu, prirodzene vyplývalo, že ju nik nepoznal ináč než Zamkovského chatu.
1948

Znárodnenie chaty

  • Okrem turistov a horolezcov sa na chate počas druhej svetovej vojny často zdržiavali politickí utečenci z obidvoch strán Tatier a našli tu úkryt manželky a deti partizánov z tatranských osád. Radosť Zamkovských z vlastnej chaty netrvala dlho. Po “víťaznom februári” 1948 ju znárodnili a manželia Zamkovskí s malou dcérou ju museli ako “kapitalisti” nespravodlivo opustiť. Roku 1951 pri preberaní chaty Slovakotourom ju premenovali na Chatu kpt. Nálepku, aby nič nepripomínalo jej staviteľa a pôvodného majiteľa. Zamkovský s manželkou po znárodnení vlastnej chaty pracoval do roku 1950 na Bilíkovej chate, potom však na základe bezoľadných politických kritérií musel opustiť územie Vysokých Tatier. Domáci turisti a horolezci, ktorí poznali minulosť chaty, ju aj naďalej nazívali, väčšinou skrátene “Zamka”.
1989

Obnovenie pôvodného názvu

  • Kapitán Ján Nálepka (1912 – 1943), v civile učiteľ, mal zásluhy v protifašistickom odboji. Ako dôstojník slovenskej armády na východnom fronte prebehol na sovietsku stranu. Padol v boji pri ukrajinskom meste Ovruč ako partizánsky veliteľ. K chate vo Vysokých Tatrách však nemal žiaden vzťah. Preto 14. marca 1991, na podnet Júliusa Andrášiho (1925 – 1995) a Ivana Bohuša st. (1924), prerokovala názvoslovná komisia pri Mestskom zastupitľstve Vysoké Tatry v Starom Smokovci návrh na obnovenie pôvodného názvu chaty. Zaujala k nemu súhlasné stanovisko. V tom čase chatu spravovala Tatranská správa účelových zariadení v Novom Smokovci. Chata mala 28 lôžok v štvorposteľových izbách.

    Správa účelových zariadení dala v máji 1989 do prevádzky malú vodnú elektráreň, ktorá v letných mesiacoch nahrádza dieselový agregát, čím ročne ušetria okolo 2 000 litrov nafty.

1991

Návrat chaty dedičom

  • Dňa 1. mája 1991 založili pokračovatelské zväzy bývalého Klubu slovenských turistov a lyžiarov spoločnosť Slovenské Karpaty, ktorá dočasne prevzala správu aj nad Zamkovského chatou. V rámci reštitúcie, začiatkom roku 1993, ju vrátili dedičom Štefana Zamkovského. Od roku 1996 pôsobila na Zamkovského chate vo funkcii správcu Ing. Jana Kalinčíková, rodáčka z Považskej Bystrice. V roku 2003 sa stala aj majiteľkou chaty. V súčasnosti je v objekte 6 izieb s 25 lôžkami a spoločnými sociálnymi zariadeniami. Na prízemí chaty je kuchyňa a útulná jedáleň. Hostia, najmä v letných mesiacoch, si radi posedia aj na upravenej terase pred vchodom do chaty. Zamkovského chata je vykurovaná ústredným kúrením s kotlom na pevné palivo (koks, drevo). Chatu zásobujú nosiči, tovar vynášajú zo skladu na Hrebienku. Chata je ohlasovacou stanicou horskej služby.

    2002

    Súčasnosť

    • Zamkovského chata v roku 2002 organizovala 1. ročník Nosičskej stovky – Memoriálu Juraja Petranského. Úastníci týchto pretekov majú za úlohu vyniesť z Hrebienka na chatu náklad vážiaci 100 kg. Juraj Petranský (1973- 2000) zahynul v snehovej lavíne, pri vynáške materiálu na Téryho chatu. O obľube pretekov svedčí aj nárast účastníkov v posledných rokoch.

      Majiteľka a personál Zamkovského chaty nezabúda na jej staviteľa, pôvodného majiteľa a prvého chatára. Zamkovského fotografie z výstavby a prvých rokov prevádzky chaty dotvárajú interiér jedálne.

      Aj vďaka Téryho a Zbojníckej chate patrí Malá Studená dolina k najnavštevovanejším vo Vysokých Tatrách. Zamkovského chata býva cieľom nenáročných výletníkov. Častejšie sa tu zastavujú turisti prechádzajúci Tatranskou magistrálou medzi Hrebienkom a Skalnatou dolinou, prípadne tí, ktorí pokračujú do Malej Studenej doliny.

      Autor článku: Ivan Bohuš ml.

      Prehľad chatárov na Zamkovského chate:

      1942 až 1952: Š. Zamkovský

      1952 až 1961: K. Dunajovič

      1962 až 1967: A. Körtvelyessy

      1968: I. Filčík

      1968 až 1970: J. Tarek

      1970 až 1973 :V. Bašista

      1973 až 1981: L. Petrík

      1981 až 1982: P. Siska

      1982 až 1996: L. Kulanga

      od mája 1996: J. Kalinčíková